V dňoch 21. až 27. novembra usporiadalo Občianske združenie Prílepčianka v Kultúrnom dome Prílepy spomienkovú výstavu o živote a diele Františka Hermana.
Široká kultúrna verejnosť poznala Františka Hermana zo Zlatých Moraviec – Prílep ako úspešného herca, scenáristu, básnika, športovca a predovšetkým profesionálneho výtvarníka, člena Slovenskej výtvarnej únie. Tohto roku sa jeho život naplnil a zanechal odkaz vo svojej bohatej tvorbe. Narodil sa v roku 1923 v Gačove, obec Neverice. Ako nesmierne tvorivý človek plný mladíckeho entuziazmu a optimizmu patril k zakladajúcim členom výtvarníctva v zlatomoraveckom regióne. Svoje maliarske umenie úspešne predstavil na viac ako 30 samostatných výstavách doma i v zahraničí. Počas svojej celoživotnej púti sa najviac angažoval vo výtvarnom umení. V roku 1996 sa stal členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Jeho najväčším úspechom bola účasť na výstave INSITA 97 v Bratislave a neskôr v Japonsku, kde získal vysoké výtvarné ohodnotenie.
Jeden z jeho výrokov. -Tož, narodil som sa v ten istý deň a mesiac ako Van Gogh. On slávnejšie maľoval, ale ja ešte žijem a pokúsim sa dostať aspoň k jeho tieňu.
František Herman sa okrem maľovania venoval aj poézii. Spev, recitovanie a divadlo sa stalo jeho láskou. Kedysi hrával v Martinskom divadle s národným umelcom Jozefom Krónerom. Bol aj režisérom. Od roku 1956 začal písať básne. V roku 1994 vydal zbierku básní pod názvom IMPRESIE Františka Hermana v úprave Jána Ferka z RKS Nitra.
O svojich láskach hovoril. – Deň, v ktorom nenamaľujem aspoň jeden obraz a nenapíšem jedinú báseň … v ktorom si nezatrénujem … je pre mňa stratený!
Pekne sa o ňom kedysi vyjadril aj jeho priateľ PhDr. Mišo Adamov Kováč z Matice slovenskej.
– Ferko je muž, ktorý má chlapský vek, ale ešte stále sa v ňom skrýva chlapec, ktorý sa rád hrá a odklína svet kľúčikom zvedavej mladosti. Ustavične sa odznova učí dívať a navodzuje tak nové videnia.
Život umelca bol pestrý. Aj keď bolo v ňom dosť životných búrok, vyrovnal sa s nimi po chlapsky. A takým človekom, plným umenia, do ktorého život vložil kopec lásky a ľudskosti, zostal v mysliach dodnes. Jeho životná čaša sa naplnila klenotmi zbožnosti jeho bytia. Je z čoho i dnes čerpať neustále. Isto hoc zo spomienok … i po smrti. Jeho statočná životná púť bude nám stále čosi navrávať. Žiť natrvalo. Napĺňa naše srdcia aj po odchode do neznáma.
Anton Kaiser
Jedna z jeho úprimného srdca básní:
SALVE
Buď pozdravený všemocný
… MÁG …
Čo štetcom pretváraš svety
a čarovným dlátom oživíš
mŕtvy kameň.
SALVE
Ty neúnavný básnik
vznešenej krásy a búrlivých vášní,
nech tvoje nespútané verše
navždy sú zapísané
Do večnej …
KRONIKY … hviezd.
[nggallery id=179]
